Pri hodnotení a klasifikácii žiaka s vývinovými poruchami alebo žiaka so zdravotným postihnutím sa zohľadňuje jeho porucha alebo postihnutie ( §55 ods. 1, 4 školského zákona). Pri hodnotení a klasifikácii žiaka so zdravotným znevýhodnením sa odporúča dodržiavať ustanovenia §55 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zásady podľa prílohy č. 2 metodického pokynu č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy a vychádzať z odporúčaní príslušného poradenského zariadenia pre konkrétneho žiaka a príslušného štátneho vzdelávacieho programu – časť vzdelávací program pre žiaka s príslušným zdravotným znevýhodnením. Ak nie sú obsahom príslušného vzdelávacieho programu všeobecné zásady hodnotenia žiaka, potom východiskom v jeho hodnotení učebných výsledkov je individuálny vzdelávací program, ktorý okrem iného obsahuje informácie o špecifických postupoch hodnotenia učebných výsledkov žiaka.
Niekoľko zásad pre vzdelávanie a výchovu detí, žiakov so špeciálnymi výchovno – vzdelávacími potrebami:
Nešetrite povzbudením, ocenením a pochvalou a to nie len za dobré výkony, ale predovšetkým za snahu.
Uplatňujte zásadu “menej a často”. Týmto deťom lepšie vyhovujú častejšie a krátke prestávky, rýchlejšie striedanie úloh, častejšie precvičovanie a opakovanie učiva.
Pohybové uvoľnenie je najlepším odpočinkom. Nenúťte dieťa k absolútnemu kľudu. Dovoľte mu, ak je to možné, pri práci stáť, kľačať, meniť polohu.. Umiestnite ho tak, aby zbytočne nerušilo ostatné deti.
Pracujte s dieťaťom, pokiaľ je sústredené. Pri písomných prácach je dobré, keď učiteľ stojí blízko. V prítomnosti učiteľa má dieťa cítiť sympatiu a oporu.
Skúšanie a práce, ktoré majú vplyv na klasifikáciu by sa mali konať len pri plnej koncentrácii pozornosti, najčastejšie v prvej polovici vyučovacej doby.
Vylúčte pokiaľ je to možné všetky rušivé vplyvy v okolí dieťaťa. Pokiaľ vážnejšie nenarušuje vyučovanie nenapomínajte ale zamestnajte ho.
Nepripustite, aby vznikal u dieťaťa pocit menejcennosti pri stálom opakovaní neúspechu, pri súťažiach s ostatnými deťmi, ani pocit výnimočnosti pri špeciálnom vedení, ktoré mu učiteľ poskytuje.
Metód práce so žiakmi so špeciálnymi výchovno – vzdelávacími potrebami je veľa. Sú to v podstate doporučené prístupy práce k týmto žiakom a záleží na učiteľovi, ktoré formy práce mu budú vyhovovať a použije ich pri svojej práci so žiakom vo výchovno – vzdelávacom procese.