Aj v dnešnej dobe sa nájdu takí, ktorí urobia niečo pre druhých, pre svoje okolie len tak, bez nároku na odmenu. Urobia tak preto, lebo je to správne. Lucka Hrnčíková, Anička Balušíková, Mirko Mišúr, Aďo Pavlík (7. roč.) – to sú mená žiakov našej školy, ktorí neváhali a zachránili korytnačku, ktorú niekto vyhodil na ulicu.
Myslíme si, že o takýchto činoch by mali vedieť aj ostatní. Aj preto sme príbeh záchrany korytnačky opísali a zaslali do celoslovenského kola projektu Detský čin roka. Neboli sme jediní. Porotcovia mali pri výbere nominovaných príbehov v siedmich kategóriách náročnú úlohu. Dostali správy o 6 191 skutkoch detí i detských kolektívov. Vybrali najlepších 35. A naši záchrancovia sú medzi nimi – v kategórii Pomoc prírode – list C. Patrí im veľká gratulácia a poďakovanie!
Súťaž však pokračuje ďalej. Z piatich príbehov v tejto kategórii získa ocenenie Detský čin roka 2014 ten, ktorý dostane najviac hlasov od detskej poroty. Preto vyzývame všetkých našich priaznivcov, aby hlasovaním podporili našich záchrancov. Hlasovacie lístky zasielajte najneskôr do 28. novembra 2014. Hlasovať môžete aj na www.detskycin.sk
Lucka takto opísala celý príbeh:
Jedného slnečného augusta som išla von. Pred naším domom som zazrela uja s fúrikom. Vtom čosi zahrkotalo. Ujo sa zohol a zo zeme zdvihol korytnačku. Dal mi ju do rúk a povedal: „Ak chceš, nechaj si ju“. Išla som za tatom, či jej môžem spraviť na záhrade ohradu. Dovolil, a tak sme ju spolu zhotovili. No necítila sa tam dobre. Bola dosť veľká a mala tam málo miesta. Začali sme zháňať majiteľa, ale nikto sa neozýval. Vo zverimexe ju nechceli, lebo nemali vhodné akvárium. Zavolala som kamarátke Aničke a kamarátom Aďovi a Mirovi. Dohodli sme sa, že jej na jednom pozemku spravíme väčšiu ohradu. Do ohrady sme vyhĺbili aj jazierko. Každý deň sme ju chodili kŕmiť. Zo začiatku jej chutili ryby. Neskôr sa ich prejedla, tak sme ju kŕmili granulami. Blížila sa jeseň a s ňou chladnejšie počasie. Rozmýšľali sme, čo bude s našou korytnačkou. Vonku už byť nemôže. Našťastie sme stretli pani učiteľku Hluškovú. Tá navrhla, aby sme ju ubytovali v škole do svojej triedy. Pani učiteľka Bundzíková zohnala akvárium, štrk, piesok. Odvtedy sa o našu Bleskovku staráme každý deň počas krúžku. Čistíme jej akvárium, kŕmime ju. Často sme ju nechávali, aby si voľne pobehala po zemi. Je veľmi rýchla a pohyblivá, podľa toho sme ju aj pomenovali Bleskovka. Počas zimy si ju zobrala pani učiteľka domov, aby sa mohla venovať zimnému spánku. Dlho sme to však bez nej nevydržali. Po niekoľkých týždňoch sa vrátila opäť do školy. Našli sme jej pokojnejší kútik na chodbe. Takto sme opäť spolu prežívali nezabudnuteľné chvíle.
S príchodom jari sme pokračovali v našom úsilí zlepšiť kamarátke príbytok. Mirko zohnal preglejku a s chlapcami sa pustili do stavby novej ohrady. S dievčatami sme ju ozdobili maľbami s morským motívom. Pribudla aj nová menovka: ETELKA. Takto sme oficiálne pokrstili našu kamarátku - korytnačku. Pani učiteľka namiesto akvária doniesla bazénik. Etelka sa môže voľne pohybovať vo vyhradenom priestranstve aj v bazéne.
Počas každej voľnej chvíli sme pri nej. Uisťujeme sa, či má všetko, čo potrebuje a nič jej nechýba.
