Regionálny autor kníh pre deti a mládež, monografií, zberateľ povestí, rozprávok, milovník prírody a poľovníctva Milan Húževka v apríli prišiel medzi našich piatakov a šiestkov. Práve oni totiž na hodinách literárnej výchovy spoznávali slovenské povesti a povesti regionálnych spisovateľov. Osobné stretnutie s týmto rodákom zo Zbory im poodkrylo aj ďalšie taje zo sveta literárnej tvorby.
K písaniu sa dostal až ako 33 ročný. A prečo začal písať aj povesti? Zistil, že v Púchovskej doline sú „biele miesta“ – nikto nepátral po povestiach tohto regiónu. To ho mrzelo, a tak začal zbierať od ľudových rozprávačov pri driapaní peria, sušení ovocia, trepaní konopí a zo starých kroník staré povesti. Veľa príbehov mu porozprávala aj jeho matka. Tie potom prerozprával vo svojej prvotine Žobrákov poklad. Za dlhé roky spisovateľskej tvorby vydal asi 18 titulov. Púchovské povesti, Hrobľa plná zlata, Psí knieža, Jeleň kráľovnej víl, Meč slepého rytiera, Vršatský černokňažník... A neboli to len povesti, ale aj rozprávky, monografie: Dohňany – Mostište – Zbora, Poľnohospodárska škola v Pruskom.
Veľmi dobre si spomína na vydanie signálneho výtlačku prvej knihy. Celá rodina chodila okolo nej ako okolo dieťaťa. Keď knihu vydali a bola vyložená vo výklade kníhkupectva, díval sa s pýchou na ňu.
Preňho však najúspešnejšou knihou je Čarokrásna Ruca – cigánske rozprávky. Zaujala aj pracovníkov rozhlasu a bola upravená aj pre rómske divadlo pod názvom Slepá šnúrkarka.
Vyznal sa, že miloval slovenského spisovateľa J. C. Hronského, ktorý vedel nádherne plasticky rozprávať – nebolo treba ani obrázkov.
Dlhé roky – asi 10 rokov, hrával s priateľmi na pastierskej trombite a chodili vystupovať na folklórny festival do Detvy.
Jeho veľkou záľubou je už 40 rokov poľovníctvo. Bol redaktorom časopisu Poľovníctvo a rybárstvo a začal publikovať v tejto oblasti.
Založil vlastné vydavateľstvo Ametyst, aby pomohol vydávať knihy aj ostatným spisovateľom.
A koľko mu trvá, kým napíše knihu? Je to rozdielne. Niekedy jeden rok, ale knihu Meč slepého rytiera písal deväť rokov.
Aj napriek pokročilému veku neprestáva písať. Pripravuje novú knihu Sedem zabudnutých rozprávok.
Takéto netradičné hodiny literatúry sa stávajú v našej škole tradíciou. Veď sme sa už vlani stretli so spisovateľmi z nášho regiónu s Ing. Boženou Dobrovičovou - Záriečskou a PaedDr. Gejzom Sádeckým. Tento rok k nim pribudol Milan Húževka. Všetci traja nás previedli svojím svetom písania, činorodým životom.